Je isto nejdôležitejším vstupným zariadením počítača. V poslednej dobe sa vzhľad a predovšetkým rozmiestnenie a význam kláves na klávesnici veľmi štandardizoval a dnešné klávesnice sú si veľmi podobné. Význam jednotlivých kláves závisí predovšetkým od jednotlivých softvérových aplikácií, aj keď niekoré zásadné zvyklosti sú týmito aplikáciami často dodržované.
Klávesnice boli donedávna veľmi rôznorodé a ich vzhľad prechádzal pomerne značnými zmenami vzhľadom k tomu, že do príchodu osobných počítačov typu PC boli jednotlivé výpočtové platformy veľmi nekompatibilné a ich ovládanie si diktovalo charakter klávesníc. Až s počítačmi PC se začal vzhľad klávesníc zjednocovať:
Pre počítače PC-XT se používala klávesnica "XT" s desiatimi funkčnými klávesami umiestnenými po ľavej strane, ktorá obsahovala spravidla 89 kláves.
Pre počítače PC-AT sa v súčasnej dobe používa klávesnica "AT" alebo "MF" (Multifunctional). Má 101 alebo 102 kláves s pevne daným rozmiestnením. Na spodnej strane tejto klávesnice býva prepínač medzi funkčnosťou v štýle AT alebo XT klávesnice.
Klávesnica pozostáva z klávesového poľa (qwerty, qwertz, abcd), kódovacích obvodov a riadiacich obvodov výstupu.
Elektronické vybavenie klávesnice je jednoduché, aj keď se vlastne jedná o samostatný počítač. Obsahuje totiž jenočipový mikropočítač, vetšinou Intel 804x, ktorý zaisťuje činnosť klávesnice. Čítať dáta z klávesnice sa dá z pohľadu programátora robiť niekoľkými spôsobmi. Kódy stlačených kláves možeme čítať priamo z portu s adresou 60h. Počítače PC používajú tzv. scan kód. Klávesnica vyšle pri stlačení klávesy jej scan kód a pri jej uvoľnení vyšle kód zmenený (zväčšený o 128). Taktiež je možmé používať služby BIOSu, ktorý ponúka čítanie z klávesnice niekoľkými zpôsobmi, a to rovno v ASCII kódování.
Keďže klávesnica je pre bežný počítač veľmi frekventovaným vstupom, je žiadúce, aby mala veľkú mechanickú odolnosť a životnosť. Preto sa v kvalitných klávesniciach nahrádzajú klasické mechanické spinače bezkontaktnými elektronickými spínačmi. Na druhej strane je snaha mechanickú i elektronickú konštrukciu klávesnice zjednodušiť, pretože zložité mechanické diely dnes predražujú počítač viac než integrované obvody. Táto snaha viedla k technológii membránových klávesníc.
Najkvalitnejšie bezkontaktné klávesnice majú pod každým klávesom skrytý špeciálny integrovaný obvod obsahujúci hradlo s tzv. Hallovou sondou, citlivou na magnetické pole. Stlačením tlačidla sa priblíži k sonde magnet zapasovaný v spodnej časti klávesu. Takýto kláves je prakticky nezničiteľný, jedine pri páde klávesnice by hrubým mechanickým poškodením magnety mohli vypadnúť.
V klávesoch s mechanickými kontaktnými spínačmi sa kovové spínacie pliešky, ktoré sa pri stlační klávesu spoja, možu časom unaviť a prasknúť, výlisky s pokovenej gumy, používané niekedy namiesto plieškov, zasa zodrať.
Membránová klávesnica je tvorená dvojicou pružných fólií s vodivými medenými pásikmi nanesenými na vnútornej strane. Fólie oddeľuje tenká medzivrstva, ktorá má "okienka" v mieste klávesov. Nad týmito fóliami sa obyčajne umiestňuje kompaktný gumenný výlisok s reliéfom všetkých klávesov, prípadne len potlač s ich označením. Stlačením klávesu spojíme nad sebou umiestnené pokovené plôšky oboch fólií. Životnosť membránových klávesníc je veľmi závislá na šetrnom zaobchádzaní, dá sa veľmi ľahko poškodiť , oprava je moľná jedine výmenou celej membrány, čiže oboch pokovených fólií a dištančnej vložky.
V poslednej dobe se objevujú rôzne kombinované klávesnice, které v sebe obsahujú aj polohovacie zariadnia, ako je trackball. Taktiež existujú rôzne typy ergonomických klávesníc (napr. "rozlomená" klávesnica od firmy Intergraph).
Klávesnica je s počítačom spojená pomocou päťžilového kábla, ktorý je zakončený konektorom typu DIN 5.
Časti klávesového poľa:
Na pravej hornej strane - LED indikátory zapnutia modifikátorov Num Lock, Caps Lock, Scroll Lock.